Basnicky.sk

Niekedy sa bojím... Bojím sa či Boh dáva aj druhú šancu. Či to čo človek stráca sa môže nejakým spôsobom vrátiť...
V jednom malom meste medzi Trnavou a Piešťanmi sa pre mňa na chvíľu zastavil čas. Stretnúť človeka, pri ktorom vám tuhne krv v žilách a hrdlo vám zovrie tak, že hovoriť je nemožné, sa nestáva každý deň. Dominika bola mojou zlodejkou snov, mojim majákom na rozzúrenom oceáne a bola všetkým čo som mal. Všetko sa začalo na hody pred dvomi rokmi. Od prvej chvíle, keď som ju uvidel, potreboval som ju cítiť pri sebe, byť s ňou a žiť len pre ňu. Vtedy som prežil najkrajšie leto v živote. Bola len moja a ja len jej. Trávili sme spolu všetok voľný čas, prešli sme veľa spoločných krokov na festivaloch, grilovačkách a chate. Ale zrazu tu skončilo. Vedel som to od prvej chvíle stretnutia s ňou, že nás rozdelí diaľka. A k nej sa pridali aj hranice. Moje svetlo, čo mi svietilo v tme sa malo stratiť. Sľúbili sme si, že takto to neskončí. Že my musíme byť spolu. Že práce nebude nikdy tak veľa, aby mi nedovolila ísť za ňou. Lúčenie bolo najťažšie, také aké som si len ťažko vedel predstaviť. Ale veď čochvíľa sa znova uvidíme. Stovky hodín na webe, ale stretnutia sa nejako odďaľovali. Každý z nás mal svoje pracovné priority a tie pomaly prinášali hádky. Stovky kilometrov od seba, ale aj napriek hádkam, sme si lásku strážili. A ľúbili sme sa veľmi. Preto sme sa rozišli. Nemohol som tú, ktorú mám najradšej nechať trápiť čakaním. Modlil som sa, aby našla človeka, s ktorým bude šťastná... Našla...
Teraz po dvoch rokoch, človek rozmýšľa nad tým, kde sa stala chyba a prečo si vyberá cestičky práce, naháňania za peniazmi namiesto lásky, ktorá znamená určite viac.
A keď to človek čaká najmenej, stane sa zázrak. Včera som ju stretol na hodoch, presne na naše výročie. Bola nádherná a človek, ktorého som jej želal stál pri nej. Má priateľa, ktorý ju nekonečne miluje. Rozprávali sme sa dlho, a bolo nám zasa dobre. Veď aj keď už nie sme svoji, v kútiku srdca budeme stále patriť jeden druhému.
Neviem či dostanem ešte šancu aj ja, nájsť svoj nový ostrovček šťastia, ale veľmi sa teším, že Dominika túto šancu dostala. Ona si to naozaj zaslúžila... ďakujem...